Častokrát sa vo svojom živote stretám s názormi ľudí, ako reakcie na nejaké situácie, pri ktorých hovoria, že „to je len náhoda". Rovnako často aj s úplne opačným názorom, keď hovoria, že „nič nie je náhoda". Asi ide o uhol pohľadu a podľa pravidla „sto ľudí, sto názorov". Myslím, že je to niečo podobné, ako s vierou v čokoľvek. Viera je vierou a nie poznaním preto, že pravdivosť tvrdenia o existencii predmetu viery sa nedá ani dokázať, ani vyvrátiť. Zároveň to aj potvrdzuje to, že ak človek niečomu verí, nemusí to nutne existovať, alebo ak neverí, neznamená to, že to neexistuje. Taktiež musím si byť vedomý toho, že svojou vierou nemôžem ovplyvniť existenciu, alebo neexistenciu predmetu viery. Predmet viery teda existuje, alebo neexistuje a to nezávisle od mojej viery. Napríklad ak som slepý a chcem si kúpiť zelené nohavice a oni sú modré a predavačka mi povie, že sú zelené a nikto iný mi nepovie aké naozaj sú, tak budem si celý čas myslieť, že sú zelené a pritom sú modré. Ak budem veriť najviac ako viem, že sú zelené, oni ostanú vždy modré a nikdy sa nezmenia.
Prečo som trochu odbočil od témy, že „Je život náhoda?". Práve preto, aby som tým povedal, že čokoľvek čo poviem môže byť rovnako tak pravda, ako nepravda a svojím tvrdením nič neovplyvním a rovnako tak sa nikdy nedozviem, či mám pravdu, alebo nie. Ide len o uhol pohľadu a v tomto konkrétnom prípade o môj uhol pohľadu, teda o môj vlastný názor. Názor na otázku: „Je život náhoda?"
Osobne si myslím, je to len moje tvrdenie, vychádzajúce z mojej viery, nie poznania, že život nie je náhoda. Ani nič, čo existuje nie je náhoda. Viem, je to prisilné tvrdenie, preto sa ho budem snažiť čo najjednoduhšie vysvetliť a dúfam, že sa nezamotám. Teraz by asi opačne reagovali fyzici, ktorí by iste povedali, že každý jav v prírode je založený na pravdepodobnosti výskytu najmenších častíc hmoty a ich vzájomných väzbách a reakciách. Teda, že aj to, čo sa nám javí ako poriadok, je vlastne chaos a neporiadok a teda všetko je vecou náhody. Ale čo je vlastne náhoda? Je to jav, ktorého príčinu, výskyt a dôsledok nepredpokladáme? A prečo nepredpokladáme? Nie je to len preto, že máme nedostatok informácii? Predstavme si ten úplne najjednoduhší jav, ktorý si vyžaduje len toľko informácií, ktoré dokážeme poznať. Jav sa nám javí ako jednoduchý a zapadá presne do rozsahu našich znalostí. Potom aj príčinu, výskyt a dôsledok javu dokážeme poznať. A teda dokážeme predpokladať, čo bude ďalej. Ak však postupne narastá zložitosť javu a presiahne hranicu, kedy ešte dokážeme poznať informácie o ňom, tak ho sledujeme už bez možnosti predpokladať, ako sa bude ďalej vyvíjať. Vtedy hovoríme, že sa správa chaoticky a teda náhodne. Nie je potom náhoda len nedostatok informácií? Ja myslím, že je to práve tak. Každá častica sa teda správa presne tak ako má, lebo jej stav má svoju príčinu a tento stav vzájomnou komunikáciou s inými časticami vytvára ďalší nový stav, ktorý je jeho dôsledkom. Teda, že všetko má svoju konkrétnu príčinu a následok. To čo sa nám teda javí ako náhoda, je náhodou len pre nás, lebo nemáme dostatok informácií. V skutočnosti však je to presne určený proces, ktorého prvotné podmienky boli nastavené už na úplnom začiatku vzniku, alebo stvorenia.
Takže po lopate : Je život náhoda? ... Nie, nie je! Náhody neexistujú, existuje len nedostatok našich poznatkov. Aspoň podľa mňa.
